Takmer tri roky zbierali odborníci zo Spišského múzea v Levoči spolu s kolegami z Múzea Betliar podklady pre výstavu o Levočskej bielej panej. Nebolo to jednoduché. Hlavne v prvých mesiacoch sa zdalo, akoby mnohé archívne materiály o Juliane Korponayovej cielene zmizli. Až postupne sa začali objavovať dokumenty, ktoré umožnili dešifrovať nielen pozadie jej zrady, ale tiež zostaviť obraz posledných dní jej života.
(viac…)

Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku a nebol jediným členom rodiny, ktorý sa stal neskôr literárne činným – rovnako známym sa stal i jeho brat Samo Chalupka. Vzdelanie získal od otca, neskôr študoval v Ožďanoch, Levoči, na kolégiu v Prešove a v Sárospataku a štúdiá ukončil v Jene. Pôsobil ako domáci učiteľ v Banskej Bystrici a Viedni, učil na gymnáziu v Ožďanoch, v roku 1824 sa stal farárom v Brezne. V roku 1842 bol členom deputácie národovcov na viedenský dvor. Zasadzoval sa o to, aby sídlom Matice slovenskej bolo Brezno. (viac…)

Možno len málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani (Júlia Korponayová), skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená. (viac…)